Podovolenková: alergický atak, môj prvý fejk a nervový kolaps v duty free

Ahojte! Ztratená dcéra hlási návrat :)

Konečne mám vybalené, opraté dve plné práčky (a tretia čaká na zajtra), letmo som preletela, čo mi za dva týždne na blogoch uniklo a môžem sa pustiť do písania prvého podovolenkového príspevku. Ak Vás nalákal názov, verte, nie sú to žiadne praktiky bulváru, to všetko sa mi naozaj stalo. 

Takže: išlo o dovolenku rodinnú a tomu podliehal aj výber destinácie - už po tetí krát sme sa odlifrovali do Turecka, akurát do inej oblasti (dva roky pred tým Alanya, minulý rok Side, tento krát Belek). Varovné hlasy ľudí, ktorí už v Beleku boli, ma upozorňovali, že tam všetko podlieha extra prirážke (vzhľadom k veľkému počtu golfových rezortov sa predpokladá, že dovolenkujúci tvoria majetnejšiu klientelu). Varovné hlasy mali pravdu. V priľahlých oblastiach okolo hotela ( to jest tak 10 km) to ešte šlo, ale ceny v obchodoch v samotnom areáli rezortu boli vskutku zábavná kapitola. Len tak pre zaujímavosť, jednotná cena všetkých opaľovacách prípravkov bola 37 Eur/kus a je jedno, či išlo o Hawaian Tropic alebo obyčajný drogériový Garnier. Cigarety - krabička 6 až 7 Eur/kus.  A tak. Ale! Značkové okuliare Ray- Ban, Dior, Ferre, Gucci a akékoľvek iné si zmyslíte - 25 Euro kus!!! No nekúp to. A veru som aj kúpila. A tak som oficiálne prišla k svojmu prvému fejku v živote. Skvelý pocit. Hneď vysvetlím: moje jediné okuliare, ktoré som si do Turecka doniesla, mi jedného pekného dňa spláchlo more. Užívala som si veľké vlny, frajerila, ako sa mi ich darí ukočírovať a potom som si to nejako zle vypočítala a dostala som prvú šupu, ktorá ma odhodila pár metrov k brehu. Chytila som sa nejakého napnutého lana, stihla som sa akurát obzrieť za seba a už som vedela, že bude zle nedobre, lebo sa blížila ďalšia šupa a tá mi nemilosrdne zarila lano rovno do krku (a preto moja prvá rada znie: nikdy nechoďte do mora v slnečných okuliaroch a druhá: zásadne sa  v takej situácii nechytajte žiadneho lana). No čo Vám budem hovoriť - zbierali ma zo zeme ako takého imobilného mroža a až na brehu som si uvedomila, že okuliare sú v nenávratne.  A keďže v tamojších podmienkach by bola existencia bez okuliarov samovražedným pokusom a potrebovala som ich okamžite, neostávalo mi iné, len kúpiť to, čo bolo okamžite k dispozícii - fejkové okuliare v hotelovom obchode. Moja misia bola jasná: keď už zlo, tak aspoň menšie, čo najnenápadnejšie a bez čačiek mačiek. To sa ukázalo ako problém, lebo ponuka sa zjavne prispôsobovala vkusu ruskej klientely (80% klientov rezortu tvorili práve oni). Nakoniec vyhrali tieto - ani neviem, čo to má byť za značku, ale hlavne nemajú fake logo. Malý zázrak uprostred okázalých Dior, Chanel a spol. Mimochodom, fejky - neviem, ako sa na predaj napodobenín oficiálne díva turecké zákonodárstvo, ale predpokladám, že veľmi laxne, fejky sa tam totiž predávajú úplne bezostyšne a všade, pričom predavači Vás buď presviedčajú, že ide o originál a hrdo ukazujú aj potrebné "papiere" (ktoré si dnes vyrobíte doma na PC za 5 minút) alebo priznávajú, že ide o napodobeninu, ale s veľkou hrdosťou dodajú, že "o tureckú!" - teda žiadna druhotriedna čína... Je to smutné aj smiešne zároveň. Produkcia ale ide na odbyt - pri spiatočnom odbavovaní na letisku si môžete prezrieť pestrú prehliadku žien, ovešaných viac či menej vydarenými akože Hermes, Dior, M.Kors, Gucci a neviem akými ešte kabelkami. Napodobeniny parfumov sú kapitola sama o sebe - fejkový Angel pri 40 stupňových horúčavách je naozaj lahoda.

selfie pri bazéne

Ale dosť už o tom, viac ma trápilo, že sa mi tentokrát, aj napriek poctivému mazaniu výhradne Biodermou, nevyhla slnečná alergia :( Mrcha jedna sa ozvala na piaty deň. Koža si asi povedala, že má toho dosť. Neviem, v čom mohol byť problém - minulý rok som alergiu nemala vôbec a robila som presne to isté -  používala som ochranný faktor 50, mazala som sa poctivo, dostatočne a pravidelne. Takže momentálne mám červenú krupicu na chodidlách, chrbtoch rúk a zápästiach, kolenách a trochu vo výstrihu. Tvár našťastie ostala ušetrená.

takúto krásu som si doniesla

a to sú ony, zaručene pravé turecké fejkové okuliariky

Okrem okuliarov som si nekúpila nič, len zážitky. 12 dní zavretá v sebelepšom rezorte nevydržím, takže sme dosť výletovali. Ale nebudem Vám klamať, moje grande finále malo prísť až v deň odchodu. Vždy sa strašne teším na perfektný duty free shop pri odletoch z Antalye. Pre kozmetickú a parfumovú maniačku je to učinený raj. Stojany plné všetkého, na čo si spomeniete, vrátane horúcich noviniek, limitiek a vecí exluzívne pre duty free zóny. Keby bolo na mne, strávim tam v pohode aj hodinu a bez problémov utratím 1000 Eur ako nič. O nejakej finančnej výhodnosti duty free nákupov už dávno nemôže byť ani reči, plus túto sezónu ešte malinko podraželi, ako som si všimla. Nevadí, naňuchala som si veci, ku ktorým by som sa u nás nikdy nedostala, našla nových favoritov,  porobila pár farebných šmúh, kde sa len dalo a celkovo som bola vo svojom živle. No a samozrejme, že som si chcela niečo kúpiť. A tohtoročného môjho srdca šampióna som našla veľmi rýchlo - Le Rouge Trio Givenchy v neskutočne krásnych farbách a neskutočne krásnom balení. Ale za 78 Eur... No čo Vám poviem, bol to krutý boj medzi rozumom a srdcom a nebyť toho, že som vo vnútri stále taký malý, žgrlošský Kozorožec, tak ich už mám doma. Ale chcela som byť hrdinka a nekúpila som. Navyše, tento krát som mala k dispozícii len slabú pol hodinku a tak som sa ocitla pod strašným psychickým tlakom. K tomu pripočítajte armádu asi dvadsiatich neuveriteľne otravných predavačiek ktoré ma na každom kroku odchytávali jedna po druhej a mleli na mňa niečo v ruštine... Prebíjala som sa nimi statočne a po anglicky ich slušne odmietala, ale bolo to náročné na psychiku. K tomu mi ku koncu začalo byť nevoľno z inhalovania všetkých tých odérov vo vzduchu a nikde som nevedela nájsť regál s Elizabeth Arden, pretože som si chcela kúpiť aspoň full size balenie telového krému Green Tea Honeysuckle Honeydrops. Konečne som ho našla, úplne zastrčený, schytila krém, letela k pokladni, a tam som si všimla 4 obrovské stojany s prakticky kompletnou ponukou parfumovej produkcie by Killian, Floris a ďalších niche značiek. A vtedy som si zdesene uvedomila, že by som na ne potrebovala aspoň hodinu, aj to by som ovoniavala len selektívne a že toľko už nemám a v žiadnom prípade to už nestihnem a že podobnú šancu budem mať najbližšie netuším kedy... a to bol koniec, moje krehké kozmeticko-maniakálne ego sa rozpadlo na tisíc kúskov. Mechanicky som naťukala PIN, schmatla krém a utekala si kúpiť Colu Light do automatu. Za tri Eurá. A tá plechová skriňa ich zhtla a nevypadlo z nej nič. A ja som jej verila a dala som jej ďalšie tri. A ona ma definitívne dorazila. Potom som sa už len zniesla na sedadlo, kde mi empatický rodinný príslušník podal vodu. A potom prebehol boarding a niekedy uprostred letu som z kabelky vytiahla ten telový krém a zistila, že som nekúpila Honeysuckle, ale Yuzu. Čo je podobná parfumácia, len trochu viac citrusová, ale ja som chcela Honesuckle! Ale už som nemala silu sa tým zaoberať. Dobre, budem sa mazať týmto. Bodka. A budem sa duchovne povznášať, aká som dospelá a rozumná, lebo som si nekúpila tri nádherné rúže za 78 Eur. Ale vôbec mi to nepomáha a neustále na ne myslím, úplne ich vidím pred sebou (aj na sebe). A preto moja tretia rada znie: v budúcom živote sa naroďte ako bohatá dedička, všetko bude o mnoho jednoduchšie. 

...a skromný úlovok z duty free zóny

A ešte som aj pribrala dve kilá!!!

Lučiak

foto:ja