streda, 9. apríla 2014

Insomnia, moja láska

zdroj: columbia-cfcm.org

Na dnes som pripravila článok, ktorý je mimo kozmetickej sféry (i keď...). Problémy s nespavosťou má veľa ľudí. Ja s touto pliagou bojujem prakticky celý život a ako by mi nestačila nespavosť vlastná, "nafasovala" som ešte aj podobne postihnuté dietko :( V tomto článku zhrniem svoje skúsenosti a konkrétne tipy, čo mi pomáha (a mohlo by aj Vám) a čomu doporučujem radšej sa vyhnúť. Neberte to ako všeobecné zdravotné odporúčania, ale striktne ako moje súkromné rady. 

Takže, nespavosť. Zle spávam už od detstva, prakticky od bábätka. Mama často spomína, ako som sa v noci po troch hodinách spánku zobudila a hádzala do nej hračky dovtedy, kým sa nezobudila aj ona :) Nikdy som v noci neplakala, naopak. Bola som vysmiata a chcela som sa hrať a "konverzovať". Počas dňa som spávala len kratučko a stačilo najmenšie šuchnutie a bola som hore. Naviac, trpela som desivými snami, kvôli ktorým som sa často doslova bála zaspať. Škôlku som nenávidela - nútili nás tam poobede dve hodiny ležať a očakávali, že budeme spať. Za celý rok sa mi podarilo zaspať presne jeden krát. Pamätám si to detailne dodnes, taký to bol pre mňa nezvyčajný zážitok. Ostatné poobedia, nútene preležané v tichu na lehátku, boli pre mňa utrpením. Dodnes nerozumiem, prečo v našich predškolských zariadeniach tak tvrdošijne trvajú na týchto praktikách (potýkala som sa s tým aj ako mama môjho syna). Vlastne, rozumiem... a o to viac ma to vytáča - je to všetko len o ochote a empatii učiteliek a v škôlke, kde toto chýba, to proste nejde a môžete argumentovať, čím chcete. Hlavou múr neprerazíte. 

Po nástupe na základnú školu moje problémy pokračovali. Teda, problémy... ja som to za problém nepovažovala. Problém nastal, keď môj špecifický spánkový režim narazil na systém povinnej školskej dochádzky a požiadavky vyučovacieho procesu... Z domu som potrebovala odísť najneskôr o 7.45 (škola bola našťastie blízko), mama ma budila o siedmej a viac krát sa stalo, že ma ešte o 7.30 našla v sede spiacu na záchode. Po tme :) Ale ťažko o siedmej ráno vyskočíte radostne z postele, keď ste horko-ťažko zaspali po polnoci. Skrátka, klasická nočná sova. Najradšej som mala víkendy, hlavne piatok a sobotu večer - mama to už dávno vzdala, nehnala ma o ôsmej do postele a nechala ma byť hore. Potiahla som kľudne do druhej, tretej nad ránom. Na druhý deň som potom dospávala do desiatej alebo do jedenástej. Vtedy som to ešte dokázala...

Môj spánkový problém zašiel prvý krát do krajnosti na strednej - to som už mala totálne prehodený denný režim. Spať som chodila bežne aj o štvrtej ráno, ale do školy som pochopiteľne vstávať musela. Tak o 7.15. Do konca vyučovania som to ešte nejako vydržala (mladý organizmus :), ale okolo štvrtej poobede som už bola totálne grogy a musela som si ľahnúť. Prespala som prakticky každé poobedie a budila som sa akurát na večerné správy - o siedmej. A potom prišla moja chvíľa - od ôsmej večer som bola plná energie. Najradšej som mala, keď už naši spali a ja som si mohla robiť, čo ma zaujímalo - čítala som si, maľovala, fajčila na balkóne :) a tak... Zasa do tretej, štvrtej nad ránom. 

Na vysokej to bolo tiež zaujímavé - prvé 4 roky som si odžila klasicky na internáte a v bunke, zdieľanej s ďalšími x ľuďmi, v izbe s takmer papierovými stenami, môžete o nejakom ideálnom spánkovom režime len snívať. Zaujímavé ale je, že som sa tam naučila spávať strašne tvrdo a úplne filtrovať zvuky z okolia. Asi sebaobrana mozgu, inak by som neprežila. Chodila som aj brigádovať do tlačiarne, najlepšie boli platené nočné. Takže nástup o deviatej večer, nezastavila som sa do štvrtej rána, potom príchod na intrák, tak dve hodinky som si zdriemla a išla som do školy. Zvládala som to v pohode, mladý organizmus proste vydrží.

Po VŠ, keď som si hľadala prácu, bola jednou z mojich hlavných požiadaviek možnosť pružného pracovného času :) Strašne som chcela robotu, kde by som nemusela stepovať už o ôsmej ráno. Nakoniec sa mi to, čuduj sa svete, podarilo. A nemusela som ani robiť čašníčku. Platené to však bolo dosť mizerne a tak som hľadala ďalej. A našla - konečne slušný plat, ale s nutnosťou byť v práci niekedy aj o 6.00! Pre mňa horor. Pamätám si jeden taký týždeň, z roboty som odchádzala o siedmej večer a ráno o šiestej som tam bola znovu nastúpená, čiže som musela vstávať skoro o piatej. Samozrejme, spať som chodievala ako obvykle, najskôr o polnoci. V sobotu som sa úplne zložila, celá som sa triasla a plakala som mame do telefónu :( Keby mi vtedy niekto povedal, že to ešte nič nie je, 5 sekúnd by som naňho nechápavo čumela a potom by som doňho hodila prvé, čo by bolo po ruke. 

Preskočíme pár rokov v čase a to už mám tehotenské brucho :) V tom čase som opäť mala relatívne voľnú pracovnú dobu. V noci sa mi spalo dobre, akurát som sa odnaučila ležať na bruchu. Mnohé tehotné ženy spia na chrbte - toto som nikdy nedokázala, na chrbte zaspať neviem, i keď sa tak niekedy ráno zobudím. Skutočný masaker ale nastal, keď som sa ocitla s dieťaťom doma... V skratke - tri a pol roka absolútnej nevyspatosti. A to fakt nekecám. Moje dieťa jednoducho nechcelo spať, špeciálne v noci. Existuje taká česká prúpovídka - sova nemá kanárka... na nás to teda sedí dokonale. Syn bol schopný spať v noci možno tak tri hodiny, aj to prerušovane. Takže, taká naša typická noc počas tejto desivej doby vyzerala takto: dieťa som nakŕmené a prebalené začala uspávať. To trvalo zvyčajne tak hodinu. Po hodine spánku (o cca 22.00) sa zobudil. Trochu sa napil, ak bolo treba, prebalila som, do pol hodiny zvyčajne zaspal znova. Pomaly som si išla ľahnúť aj ja. Zaspávala som ťažko, všetky radary v mozgu zapnuté, len čakali, kedy "to" príde. Zvyčajne, keď som konečne začínala upadať do spánku, syn sa začal budiť. Alebo ma nechal spať hodinu a zobudil sa. Nasledovala obhliadka, čo treba urobiť (prebaliť, nakŕmiť atď) a uspávanie. Niekedy dvojhodinové. Keď konečne zaspal, netúžila som po ničom inom, len po spánku. Niekedy sa podarilo, niekedy nie. Dieťa bolo definitívne hore o štvrtej, piatej ráno. Vedela som, že najbližšie opäť zaspí až okolo deviatej... Dovtedy bolo treba sa mu venovať a servisovať ho. Bola som zvyčajne v takom zvláštnom stave, akoby polovedomí. Telo vykonávalo nejaké činnosti, pohyby sa obmedzovali len na nevyhnutné, odpovedala som jednoslovne. Tento scenár sa s malými obmenami opakoval každú noc zhruba tri a pol roka. Za tri a pol roka totálneho spánkového deficitu som sa dostala do zúfalého a nepríčetného stavu. Uzlíček nervov, bežne som sa z ničoho nič rozplakala. Mala som brutálne výpadky krátkodobej pamäti. Nevedela som si spomenúť, čo som robila pred desiatimi minútami. Nedokázala som myslieť, keď som sa mala na niečo sústrediť  a keď som mohla relaxovať, mozog začal produkovať tok nezastaviteľných myšlienok a nedalo sa to vypnúť. Hlava mi išla explodovať. Keď mal syn rok a pol, musela a chcela som nastúpiť do práce na plný úväzok (dovtedy som cca pol roka pracovala na dohodu 3-4 hodiny denne). Prvé tri mesiace som s tým denno denne chcela seknúť. Nevládala som 8,5 hodiny niekde zmysluplne fungovať a podávať výkon, keď som mala za sebou tie nočné horory. Potom si telo nejako zvyklo. Toto je inak fascinujúce aj desivé zároveň, ako sa ľudské telo dokáže prispôsobiť, ísť na dlh. Vždy je to však za nejakú cenu, ktorú si nechá vyúčtovať neskôr...

A potom, po zhruba tri a pol roku, za behom mesiaca niečo zmenilo. Už som ani nedúfala. Dieťa zrazu začalo spávať! Síce to ešte stále nebolo to, čo sa považuje za normu, ale v porovnaní s predchádzajúcim obdobím to pôsobilo ako zázrak. Neviem, čo sa stalo. Syn mal pôrodnú traumu, určité neurologické problémy a mozog týchto detí vraj musí "dozrieť" - okrem iného aj na normálny spánkový režim. OK, tak dieťa nám konečne ako-tak spí, super... len mamička nie. Hlava, dokonale vycvičená rokmi spánkového deficitu, odmietala akceptovať, že si už môže dovoliť pár hodín nerušeného spánku. Toto štádium v podstate trvá dodnes, len sa to každý rok o trošku zlepšuje. Návrat k "normálnemu" spánkovému režimu je u mňa veľmi pomalý, ale vidím progres, takže sa teším aj z mála :) V podstate čokoľvek je lepšie, než to, čo bolo. Momentálne to mám so spaním tak, že:

- potrebujem striktný spánkový režim a nemilosrdne na ňom trvám. To znamená v ideálnom prípade byť v posteli najneskôr o 22.30 (budík mám nastavený na 05.50) Neberiem to ako obmedzenie, naopak. Dôsledná pravidelnosť mi prospieva. Ja inak nie som príliš dôsledný typ, ale spánkový režim je jednou z mála oblastí, kde mi armádna prísnosť veľmi vyhovuje. V praxi: chodiť spať v tú istú dobu, bez ohľadu na to, či je pracovný týždeň alebo víkend. Minimálne tri hodiny pred spaním už nejesť. Zabezpečiť si čo najväčšiu tmu a ticho (ak bývate v bytovom dome a s ďalšími členmi domácnosti, je práve toto najväčšia výzva :)

- aj napriek vyššie uvedenému sa občas stane, že zo svojho režimu musím vybočiť - na dovolenke, keď cestujem a tak... nemám to rada :) Jedna noc je ešte v pohode, s tým sa nejako vyrovnám, ale stačia dve-tri "neštandardné" a pociťujem následky.

- ak je to možné, cez víkend rada spím aj poobede. Aspoň na hodinku (teraz by bol zo mňa ideálny škôlkár)

- po podporných prostriedkoch (to jest liekoch a doplnkoch, uľahčujúcich zaspávanie) siaham len v krajnom prípade

- počas noci sa väšinou minimálne raz preberiem, väčšinou okolo druhej, tretej ráno. Idem na wécko, potom späť do postele a dúfam, že znova zaspím do pol hodiny. Niekedy sa spontánne budím už o piatej ráno - moje telo nerozlišuje víkendy a pracovné dni. 

- najradšej spím sama. Vtedy je spánok najpokojnejší. Aj naďalej som v noci veľmi citlivá na zvuky a za nerešpektovanie nočného kľudu by som vraždila.

- prvú noc v novom prostredí spím buď príšerne alebo takmer vôbec. Takto to mám od detstva. Takže už preventívne v takýchto situáciách použijem pol tabletky na spanie - ako píšem vyššie, to sú presne tie výnimočné situácie. V ideálnom prípade je to tak tri krát za rok, takže nič vážne sa nedeje. 

Uvedomujem si, že tento článok je príšerne dlhý, ale a máte podobné problémy, ako ja, asi Vás to zaujíma a hlavne chcete vedieť, čo naozaj pomáha, takže ešte niekoľko praktických typov, ktoré som vyextrahovala z môjho dlhoročného výskumu:

- myslím si, že problémy so spánkom do istej miery ovplyvňuje aj genetika. Tento problém majú obaja moji rodičia.

- čo sa týka rôznych chemických pomôcok, vyskúšala som snáď všetko, čo je na trhu - od voľne dostupného až po liekov na predpis. Na syna nefungovali žiadne homeopatiká, bylinkové sirupy, nič prírodné. Keď bol chorý a musel užívať antihistaminiká, ktoré navodzujú ospalosť, zaspával ľahšie, ale riešiť takto jeho problémy dlhodobo som odmietala, aj keď niektoré zúfalé mamy to praktizujú. Neodsudzujem ich, ale hlboko chápem :(
Čo sa týka mňa, rôzne čaje a bylinné preparáty na mňa neúčinkujú - vyskúšala som ich toľko, že si už ani nepamätám názvy... rovnako homeopatiká boli bez efektu. Také veci ako teplé mlieko s medom a podobne ani nespomínam - ako dezert fajn, ale mám po tom akože spať? :) Muehehe. Keďže logicky Vás asi bude zaujímať, čo funguje, v mojom prípade toto: na navodenie ospalosti a uľahčenie zaspávania pomerne dobre funguje magnézium vo vyšších dávkach - závisí aj od telesnej váhy, niekomu stačí 350 mg, niekto potrebuje 500 mg (hlavne na začiatku užívania, postupne je žiadúce dávku znižovať). Dobré skúsenosti mám s melatonínom - predtým, než ho začnete užívať, treba si uvedomiť, že to nie je liek na spanie, ale dobrý pomocník na "znormálnenie" spánkového režimu. Na trhu je veľa verzií od rôznych výrobcov. Na rozdiel od USA, u nás je povolená aj relatívne vysoká dávka účinnej látky v jednej tablete, takže zoženiete aj 5 miligramový - ten môže byť fajn ako prvá pomoc, keď ste na tom fakt biedne, spánok máte veľmi rozhádzaný, počas týždňa-10 dní vám pomôže režim pekne znormalizovať. Mal by sa užívať cca pol hodinu pred predpokladaným odchodom do postele (za účelom spánku! :). Dávkovanie je potom dobré postupne znižovať, nejaký čas môžete pobudnúť na dennej dávke 2,5 mg a potom to ešte eliminovať, až kým nevysadíte úplne. Z mojej skúsenosti na užívanie melatonínu vzniká mierny psychický návyk, takže s prechodom na nižšiu až žiadnu dávku môžete mať po čase psychický problém, budete sa báť toho vzdať. Každopádne, rozhodnutie vysadiť netreba zbytočne odďaľovať - pri dlhodobom užívaní vzniká tolerancia a nepríjemné vedľajšie účinky, ako denná ospalosť a malátnosť, bolesti hlavy. 
Z klasických hypnotík som tiež vyskúšala rôzne, na legendárny Rohypnol mám presne opačnú reakciu, rovnako aj na ďalšiu klasiku, Diazepam (tieto lieky sa už ale predpisujú minimálne). V súčasnosti patria k najznámejším Hypnogen, Zolpicon, Stilnox, všetky na báze zolpidemu. Je to novšia generácia hypnotík, ale samozrejme, môžu mať množstvo vedľajších účinkov a predpisovať by ich mal výhradne lekár, ktorý by mal zároveň navrhnúť aj presné dávkovanie, dobu trvania liečby a postup pri vysadzovaní. O tom, že sa nemajú užívať dlhodobo, asi hovoriť nemusím. Všetko nájdete v príbalovom letáčiku :) Na tomto mieste by som ešte chcela spomenúť užívanie obľúbeného "relaxačného" Lexaurinu a jeho nástupcu Neurolu - pozor na ne, špeciálne na Lexaurin. Dá sa naň vypestovať parádna závislosť, ktorej sa ťažko zbavuje - vlastná skúsenosť. 

- ako čerstvá mama som urobila dve základné chyby: od začiatku som nedodržiavala zásadu, že žena by si mala ľahnúť vtedy, keď dieťa zaspí... namiesto toho som robila všetko možné a snažila sa ten čas "prospešne" využiť. To sa mi škaredo vypomstilo. Potom, keď som už spať chcela, nevedela som to. Druhá veľká chyba bola, že som synovi dovolila používať fľašu s čajom ako ukľudňujúci prostriedok - nerobte to. Dostanete sa do nekonečného kolobehu nočného budenia kvôli mokrým plienkam a nekonečnému prebaľovaniu. 

- pitie pred spaním celkovo nedoporučujem, ani v prípade dospelých. Zbytočne si budete prerušovať spánok. 

Ak ste dočítali až do konca, gratulujem a ďakujem za pozornosť :) Budem sa tešiť na Vaše komentáre ;)

Dobrú noc a sladké sny, 
Lučiak


25 komentárov:

  1. Fíha, zaujímavý článok, taká téma by ma nenapadla. Ja som bola vždy spachtoš. Už ako dieťa, žiadne vyliezanie o šiestej a pozeranie rozprávok, ako moja sestra. Mama vraví, že to preto, že som celý život anemická, tak som si proste dopĺňala energiu, ako sa dalo. Na gymnáziu som si navykla ťahať do jednej ráno. Na vysokej ešte lepšie, aj do štvrtej. Takže vstávať som nevládala. Tento chorý režim sa mi odrazil na zdraví a musela som striktne zmeniť celoživotný návyk. A začala som chodiť spávať o 22.0h a momentálne už dlhšie ani nevydržím. No o 6.0h ráno som vyspatá a v pohode. Musí to byť veľmi ťažké, keď trpíš takou nespavosťou a najmä odkedy si mama :-( Neviem si ani predstaviť, ako sa ti to zasa rozhádže, keď raz budete chcieť druhé bábo...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no, to bude zaujimave, priznavm desim sa toho, ostava mi verit, ze "druhy kus" uz bude o cosi normalnejsi :)

      Odstrániť
    2. Jasné, že áno, veď sa aj hovorí, že druhé je opak prvého. Takže bude hajkať ako jeho tatik :-)

      Odstrániť
  2. Sranda, akoby to bolo písané pre mňa. Práve dnes som mala jednu zo svojich bezsenných nocí, a som taká zlomená, že by som si najradšej ľahla na klávesnicu a spala. No je fajn vedieť, že v tom nie som sama:) a pri prečítaní si, citujem: " najradšej spím sama. Vtedy je spánok najpokojnejší. Aj naďalej som v noci veľmi citlivá na zvuky a za nerešpektovanie nočného kľudu by som vraždila." som sa už nahlas smiala..:) akoby som počula seba.
    Tak spaniu a pokojným nociam zdar:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ačkoli takové problémy vůbec nemám, musím říct, že to bylo velmi zajímavé čtení a hrozně tě lituju, já obvykle usínám hned po té co vlezu do postele a většinou mě ani nevzbudí přítel, který se jde třeba v noci napít, nemám zvláštní požadavky na matraci, vyspím se všude, jen pokud jsem už "přespaná" nebo rozrušená, tak nemůžu usnout, ale to je normální. Článek mě zaujal z toho důvodu, že si říkám, jak to zvládnu s dítětem, jsem navyklá spát min 8 hodin a pokud probdím noc budu vypadat a cítit se jak zombie, já na rozdíl od tebe do čtyř ani náhodou nevydržím, je mi až špatně, když nejdu spát max o půlnoci. No bude to asi boj. Každopádně přeju mnoho prospaných nocí, máš co dohánět.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem :) Tak, ak budes mat stastie a porodis menej narocne dieta, nepospis si mozno len tri mesiace, maximalne pol rok.

      Odstrániť
  4. jooj, ako keby si opisovala moj zivot :) az na to, ze je to som nikdy nepovazovala za insomniu, nikdy som neuzivala ziadne lieky (mimochodom - homeopatika su ocukreny skrob bez uciínnych latok), z mlieka ma napina na vracanie len co citim jeho vonu (cely zivot), skratka taketo spankove fungovanie povazujem za normalne :D ja som v skolke nezaspala nikdy - ani raz a tiez som to povazovala za utrpenie dve hodiny lezat (obzlast kedze som bola hyperaktivna). povazujem to za absolutne neprirodzene ist spat uprotstred dna. a raz som sa na nete v jednej diskusii riadne pohadala s ludmi, by si sa divila kolko z nich takyto cudny zvyk obhajuje. tehotna som este nikdy nebola a spanok je jedna z veci ktora ma na tom desi. ja totiz nijak inak ako na bruchu nezaspim. taktiez najradsej spim sama, vtedy ked uz vsetci ostatni zaspali...a musi pritom byt absolutne ticho a absolutna tma. to som jeden rok na intraku zazivala tazke casy, lebo som mala spolubyvajucu, ktora ked sla spat "skoro" tak zhasla o druhej, bezne az tak o stvrtej.... a ja som musela vstat na siedmu, takze som bola permanetne nevyspata. ona sa stale cudovala, ze ako mozem nemoct zaspat, ze sak je to len stolna lampa...a stale mi vravela, ze sak si zvyknem, ze som rozmaznana...skratka to brala ako nejaku moju volbu, moje rozhodnutie nezaspat po svetle. nikdy som vsak nezaspala. ist spat medzi polnocou az jednou, niekedy druhou je pre mna bezna vec dlhe roky. vstavat o 10-11 tej tiez. a aktualne koncim vs, takze sa celkom obavam ako tu bude s pracou. a nepochopim ludi co zaspia v autobuse/aute/ vlaku... to sa mne skratka nestane ani keby som velmi chcela. raz na ceste autobusom do grecka...spal cely autobus okrem sofera a mna :D taktiez fakt, ze ked si lahnem mi trva minimalne hodinu kym zapism povazujem za normalny. jedine co ma stve je, ked sa mi razza tri mesiace stane ze nezaspim celu noc. resp ked spim kratko. ja skratka ansledujuci den nie som vobec schopna fungovat

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano, cukrove gulicky, ale ked stratim hlas, s Homeovox ho mam za den naspat :) To len tak mimo temu :)
      Na to internatne byvanie tiez nerada spominam, blbe je, ked dostanes na izbu niekoho, kto ma uplne iny biorytmus. Tiez sa mi to stalo a to je potom neprijemne.

      Odstrániť
    2. tak..placebo ma silny efekt :D ja na stratu hlasu pouzivam kalciovy sirup.
      no mas pravdu, internat je na spanok dost neprijemny vseobecne. tenke steny, neustale niektokdesi vedla (nadomnou/podomnou) zuruje, tvrda postel - vzdy sa zobudim dolamana... a inak aj s ostatnymi tovjimi spankovymi zalezitostami sa stotoznoujem. tiez mi na novom mieste trva dlho zaspat, tiez sa v noci budim (aj ked zaspim rychlo potom ako sa vratim z wc) a tiez ma zobudi najmensie suchnutie. a este jedna... najvacsi problem mam zaspat ked viem, ze napr musim vstat o siestej rano. vtedy si mozem lahnut akokolvek skoro, moja hlava bude stale pocitat kolko hodin spanku mi este ostava, ako je to malo a budem sa silno a neuspesne snazit zaspat. a inak...ten melatonin je volnopredajny, ci na predpis?

      Odstrániť
    3. no ale zaujimave je, ze to placebo mi teda funguje len v tomto konkretnom pripade Homeovoxu, skusala som ine homeopatika, ale bez efektu.
      Melatonin je u nas volnopredajny.

      Odstrániť
  5. Super príspevok! :) Ako keby čítam o sebe. So spánkom mám tiež problémy od malička, a v škôlke som spala len jediný krát, a pamätám si to tiež dodnes. Bol to úplne zvláštny pocit, a nechápala som to :) Tiež mám aj skúsenosť so snami, kvôli ktorým som sa bála zaspať. Ešte pred rokom som relatívne často siahala po niektorých z tebou zmienených tabliet na spanie, ale teraz sa snažím byť úplne bez toho. Pre mňa bolo hlavné negatívum tých liekov to, že keď som si dala tabletku, aby som sa konečne vyspala pred skúškou, tak som si nič, ale nič z toho čo som sa učila v ten deň som si nepamätala.
    Mrzí ma, že veľa ľudí, ktorí si to nezažili (neprajem to nikomu) tak nechápu a na reči typu "veď si ľahni a určite zaspíš" som alergická. A mlieko s medom, bylinky a ostatné prírodné veci - fajn, ale pre chuť, nie na spánok.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to mas tak celkovo, niektore skusenosti su neprenosne, na to je prislovie syty hladnemu neveri :) proste treba zazit na vlastnej kozi, resp. v tomto pripade skor netreba. Ale som prekvapena, kolko sa nas tu zbiera, nespavcov :)

      Odstrániť
  6. Zaujímavé čítanie :) ja som bola odjakživa spachtoš. Vedela som ťahať do rána, ale potom som musela dospávať do 10-11. Spánok mávam ľahký, zobudím sa na každé šuchntie, ale vo väčšine prípadov bez problémov znova zaspím. Ešte na SK som mala zamestnania s pohyblivou prac. dobou, takže som si ráno vyspávala a potom čučala v práci do večera. Zmena nastala, keď som sa presťahovala a v novom zamestnaní som bola donútená vstávať o pol 6. Musela som sa naučiť chodiť do postele o 22.30. Postupom času som si ale tak zvykla, že mi nerobilo problém ísť spať o polnoci a ráno vstať ako rybička. Teraz sa bežne budím aj cez víkendy okolo 6 a som v pohode vyspatá. Zaspať neviem jedine v prípadoch, keď som vystresovaná, prípadne ma niečo veľmi trápi. Uvidíme, aké zmeny nastanú s príchodom malej bublinky, asi budem musieť spávať s ňou, desím sa toho, že dopadnem ako permanentne unavená zombie :) Ozaj Luci, a kávu, resp. iné kofeínové nápoje piješ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. kavu pijem, bez nej neviem zit :D Ale neprehanam to, v podstate ta moja kava je take skor kakao - malo kavy a vela vody + mlieka.

      Odstrániť
  7. fuha, zakladnu s strednu som prezila s prakticky rovnakym rezimom (a aj tie "podmienky" na spanok mam skoro rovnake) a nikdy som tym nijako netrpela, prislo mi to normalne (mojim rodicom nie:D) :D aj teraz chodim spat bezne najskor o tretej a aj ked momentalne mam taky rozvrh ze mi netreba vstavat skor ako o 0900 tak sa budim o pol osmej a najneskor o osmej uz "fungujem" :D
    dost mi pri zaspavani pomaha pustit si nejaky britsky standup alebo podcast, ale uplne potichu, aby som to po case prestala vnimat a zaspala (potom sa v noci skrtim sluchadlami ale tak co uz:D)
    neurol pomaha v zufalych pripadoch, ale den po nom sa len tak plazim a raz sa mi s nim podarilo prespat skusku :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ano, po vsetkych tych oblbovakoch sa clovek na druhy den citi, ako v kome :/

      Odstrániť
  8. super článok :)
    tiež som mávala problémy, nikdy som nezaspala za dobu kratšiu než 30-60 minút. teraz sa to obmedzilo len na SPLN :D viem, že je to divné, ale proste cez spln nespím nikdy. a to ani neviem, že je spln, až nervózna odtiahnem žalúzie a fíha, veľký mesiac! u mňa problémy prestali asi s nástupom na VŠ, veľké zmeny, človek sa fakt musí prispôsobiť všelijakým podmienkam až ho nakoniec nedostatok spánku zlomí a už nemá problém :D hocikedy, hocikde :D
    ešte pred 3 rokmi by som dokonca povedala, že nikdy nezaspím vedľa niekoho ale už mi ani priateľova prítomnosť nevadí a nezobúdzam sa na každé jeho otočenie sa na posteli

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne, spln! Tiez spolahlivo viem, kedy sa blizi, aj bez kalendara.

      Odstrániť
  9. takú materskú som bohužiaľ zažila aj ja. moje syn má tiež neurologickú poruchu (nič teda vážne) ale so spánkom to bolo u neho od bábätka horor. Prvý krát som spala celú noc a on tiež v jeho 4,5 roku. A doteraz ho nedostanem skôr do postele ako pred polnocou a to kvôli tomu, že v škôlke ich nútia spať :/ A sama som nastavená tak, že do tej polnoci ani unavená nie som. Ale spím dobre. Insomnia je peklo, taký nechcený spoločník, ktorého nevieš poslať slušne kadeľahšie. Zažila som na začiatku materskej ako akútny nedostatok spánku dokáže organizmus zložiť keď som sa jedného dňa z ničoho nič začala triasť, silné búšenie srdca a pocit na umretie (zrejme záchvat paniky), že som si musela zavolať záchranku a magnézium do žily mi pomohol.
    Držím ti palce nech sa to zlepšuje!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. chuda, az mi je zle, ked to citam :/ 4 a pol roka... Kludne to mohol byt aj panicky atak, tiez som parkrat zazila. Spankova deprivacia je hnus, ved nie nadarmo je vyuzivana aj ako efektivny donucovaci nastroj pri vysluchoch...

      Odstrániť
  10. úžasný článok ! :)
    ja ani neviem posúdiť aká som..
    Veľa krát sa mi stáva, že neviem zaspať skôr ako o jednej druhej v noci, a do školy vstávam už o piatej ráno.. no potom to dospávam cez víkend keď idem tiež spať o jednej - druhej ale spím vačšinou aj do dvanástej. Tatiež neviem zaspať keď vidím čo i len maličké svetielko v izbe. Doma máme sklenené dvere do izby, ktoré proste musia byť prikryté dekou a zavtorené lebo inak ja nezaspím :) Budím sa na hluk a na pohyb a najradšej spím tiež na bruchu inak ani len zaspať neviem :) a ešte k tomu musím byť otočená aj ku stene. Dávnejšie som zvykla počúvať hudbu, vačšinou takú kde celý čas niekto hraje na klavír. No zas v autobuse mi nerobí problém zaspať, ale to tiež len vtedy ak sedím na svojom obľúbenom mieste a pri okne - ak sedím niekde inde neexistuje, že zaspím.
    Držím palce, nech je to každým dňom lepšie a lepšie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. na škôlkový "spánok" tiež nerada spomínam, tiež som nemohla zaspávať, nudila som sa a čakala na koniec, lebo väčšina spoluškolkarov zaspala v pohode, akurát raz som zaspala a vtedy sa mi jediný krát pustila krv z nosa...

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Super čítanie! :) Lučiak nie si v tom sama. Moja mama pri mne nespala - vymenený režim, cez deň áno, v noci nie. Doma nás bolo veľa, bývali sme v dvojgeneračnom dome, tak celá family mala pri mne dvojhodinové nočné smeny... v škôlke des a strach, mala som ale šťastie na empatickú pani učiteľku, ktorá mi dovolila kresliť si. Školská dochádzka na základke a strednej bola desivá, ranné vstávanie ma mučilo a vlastne mučí aj dodnes. Večer som plná života, dopoludnia idem na 15%. Chvalabohu mám šťastie na robotu, síce zle platenú, ale začínam vždy až popoludní :)

    OdpovedaťOdstrániť
  13. ÚŽASNÝ ČLÁNOK !!!
    Tiež ma občas trápi nespavosť, ale v mojom prípade je to spôsobené mnou, t.j. momentálnym psychickým rozpoložením a problémami. Ak je všetko ok, spím ako dudok (spáva vôbec dudok takto ?) od 21.00-21.30 a ráno sa aj bez budíku budím presne o 5.00, lebo mi začnú fungovať črevá :(. Tiež sa sem tam zobudím v noci, ale to skôr len na minútu dve a spím ďalej.
    VŽDY sa zobudím na každé zakašľanie detí (hociako tiché).

    V každom prípade ľutujem všetky maminy kvôli nespánku detí - tie moje obe spali naozaj dobre a v podstate sa budili len 1-2 x za noc na jedenie, ani sa prakticky nezobudili, len som dala prsník, najedli sa a spali ďalej. Zásadne som ich v noci neprebaľovala, ale takisto ani nepili z fľaše, takže plienka bola znesiteľná :) aj do rána.
    V škôlke spávali obe každý obed do cca 5-5,5 roka. Mladšia už ide do školy a hnevá ma, že už nechce cez obed cez víkend spávať. Za to ja áno :) a je mi jedno, čo s nimi muž vtedy robí, jas i hodím svojho 1.5 hodinového šlofíka :).

    Súhlasím s tým, že narušenie spánkového režimu po cca 30-tke je zlé, vydržím tak 1 noc a po 2 už cítim slabosť, je mi zle, netrávi mi a pod. Vždy vtedy keď majú deti v noci horúčku a ja spím s nimi a meriam a pod.

    Skúšala som napr. medovkový čaj, celkom fajn, ale nie úplne pred spánkom, lebo potom sa budím kvôli WC. Pre istotu mám doma Leaxurin a tak párkrát do roka, možno max 1x za mesiac ho potrebujem, keď viem, že naozaj musím dobre spať. Návykovosť som zatiaľ nepocítila, ale pri tom mojom užívaní asi ani nebol dôvod.

    Najväčšiu pravdu máš v tom, že deti to dedia geneticky. Tie moje spia od 20.00-20.30 a ráno sú už bez ohľadu na čokoľvek iné hore od 5.30-6.00, keď by som si ja anpr. cez víkend aj pospala.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Tento clanok ma velmi zaujal a uprimne ta lutujem. Spanok je jedna z najzakladnejsich veci na prezitie a ked je clovek ukrateny, verim, ze to nanho velmi zle vplyva. Je sranda, ze ako dieta som mala presne priznaky, ktore popisujes aj spolu s nocnymi morami a nespavost bola mojou sucastou. V skolke som velmi trpela :) Ale nejako som z toho vyrastla. Nechapem ako je to mozne ale v podstate odkedy som zacala chodit na strednu, musela vstavat rano o 5:30 a chodila domov vecer, unava ma asi zmohla resp. som si povedala, ze dost a takto sa fungovat neda. Kedze insomnia je ochorenie psychiky, prekvapuje ma, ze si neskusala riesit tvoj problem s psychologom. Pretoze pokial moje vedomosti siahaju, zatial na nu, teda na jej priciny lieky neexistuju, len spominane utlmovacie. A kedze syndromov je viac druhov, ktore vznikaju z roznych dovodov a v roznych vekoch, nebude to taky lahky oriesok. No verim, ze sa k tomu vedci dopracuju :) Pre mna bolo zaujimave zistenie, ze ta najzavaznejsia forma, tzv familiarna fatalna insomnia je smrtelne ochorenie prionoveho typu ako je napr. bovinna spongiozna encefalitida (BSE) len narozdiel od nej vznika mutaciou vlastneho genu. A je teda fatalna, co bolo pre mna vcelku hrozive ako som si o tom citala (mali sme to spomenute na prednaske v skole), kedze som sa s nespavostou ako mala stretla :) Celkovo vsak fenomeny ludskej psychiky a komplikovanost fungovania nasho mozgu je fascinujuca a neprebadana zaroven. Mame sa toho o sebe este vela co ucit...

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár! Komentáre sú moderované.
And one important message for spammers: your comments will never be published :)