nedeľa, 15. januára 2017

Ako to vlastne (skoro) celé je.


Na prelome rokov sa na blogoch vyroja bilančné články. Niektoré sú striktne kozmetické, iné prekvapivo osobné. Kozmetickú bilanciu roka 2016 som už zverejnila a tak mi ostáva už len tá osobná. Nechce sa mi do nej. Nerada zverejňujem detaily svojho života na internete. Poznám pár ľudí, ktorí teraz prevracajú očami a hovoria: no určite, však máš FB, IG, dávaš tam fotky a ešte aj prispievaš do kadejakých diskusií... Majú pravdu. Pravda je však aj to, že  všetko, čo o sebe vypustím do virtuálneho priestoru, predtým trikrát prešlo dôkladným filtrom autocenzúry a výsledkom je, že tie naozaj zásadné veci, ktoré som prežila, sa von nikdy nedostanú. Pretože v rukách anonymnej virtuálnej masy je to mocná zbraň.
 

Neznášam blogerky, ktoré na blogoch ustavične bojujú s nejakou fiktívnou armádou hejterov  a ešte si na tom založia podstatnú časť svojej popularity. Je to osvedčená a veľmi funkčná metóda, to hej. A potom prichádzajú dramatické nervové zrútenia v priamom prenose, teatrálne odchody, čiernobiele videá atď. Všetko je to súčasť hry. Je mi trápne aj za nich. Taká nechcem byť. V nasledujúcich riadkoch sa preto pokúsim nájsť nejaký kompromis, ako povedať to podstatné, ale bez teatrálnosti, sebaľútosti a v rámci zachovania určitej miery súkromia.

Keď som písala moju malú bilanciu roka 2015, nemala som naivnú vieru v to, že rok 2016 bude zázračne lepší, ale vstupovala som doň s nádejou. Lenže príliš ma nešetril, to teda nie. Ale prečo by vlastne mal? Zlé veci sa skrátka dejú, každému, viac či menej, skôr alebo neskôr. Rok 2016 ma naučil toto: 

- to, čo zvonka vyzerá ako kapitulácia a zlyhanie, môže byť v skutočnosti požehnanie a výhra. Po troch a pol roku snaženia som pochopila, že moje dieťa skrátka nemôže chodiť na klasickú školu, ale že potrebuje špeciálnu. Postupne to pochopili aj ľudia z môjho okolia. 

- niekedy sa veci poserú, pretože proste prečo nie? Vážne, prečo by sa to nemalo stať práve vám? Pretože sa môže. Bodka. A stane sa to. 

- už viem, aké to je, chodiť takmer polroka v podprsenke, ktorá je z polovice prázdna. Teda nie úplne, vďaka bohu za vypchávky. Viem, aké je ležať na stole, keď vám berú jeden kus toho, čo v našej kultúre definuje ženu. V lokálnej anestéze, ale pri plnom vedomí. Tá lokálka bola strašne bezcitná vec. Ušetrila som si síce jednu narkózu, ale zažila som pocit, ktorý ma na tri týždne vyradil z normálneho mentálneho fungovania. Pochválili ma, aká som vzorná pacientka. Ja som bez slova a bez pohnutia ležala, rozhodnutá neplakať, no nakoniec som sa neubránila. Prehrala som boj s tou jedinou slzou, ktorá potichu stiekla z kútika môjho oka.

- keď zažijete moment, ktorý je splnením vašej najhoršej obavy, prekročíte vlastnú hranicu. Aj na to najhoršie sa dá nakoniec zvyknúť. Hlavne ak proste musíte, pretože musíte fungovať, pracovať, starať sa o dieťa a psa.

- môj odvážny plán vysadiť konečne antidepresíva vďaka vyššie opísanej udalosti stroskotal, ale vďaka nim zas stroskotali iné nebezpečné plány a stále som tu :)

- len ľúbiť nestačí. Aj keby ste niekoho ľúbili akokoľvek a on ľúbil vás, niekedy je to stále malo na to, aby ste mohli byť spolu.

- nehrajte sa na hrdinky. Väčšina z nich vstúpila do dejín, niektorým postavili aj sochu, ale mnohé boli v skutočnosti nešťastné alebo dokonca zhoreli na hranici.

- kým budete opakovať tie isté hlúpe chyby, budete stúpať do toho istého smradľavého hovna.

A to hádam stačí, lebo ešte pár riadkov a začnem znieť ako Šuvadová, Banášová s Banášom a Coelho dokopy.

P.S. Keď píšem tento článok, je len pár dní po začiatku nového roka. Mám za sebou čerstvú operáciu, ktorá ma má dať znovu fyzicky dokopy, ale nespievam si, lebo sú tam veľké postoperačné riziká a sledovať sa budem musieť už v podstate navždy. Deň potom, ako ma pustili z nemocnice, dostala moja mama infarkt. To nám to ale zase hezky začíná, že jo? :D


Lučiak

33 komentárov:

  1. Drzim prsty a prajem aby rok 2017 bol lepsi, ak nie perfektny tak aspon lepsi a hlavne prezity v zdravi, tvojom a tvojej rodiny.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem, hlavne zdravy si prosim, ostatne nejak pride samo :)

      Odstrániť
  2. Bolo by veľmi jednoduché napísať, že rok 2017 bude určite lepší. Ale dopredu to nevieme... Držím prsty a prajem veľa síl. Ty si silná žena a som presvedčená, že to ustojíš. Drž sa!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. myslíme si o ľuďoch, akí sú šťastní, závidíme im, pritom ani netušíme, aké osobné boje zvádzajú
    ja si rok a pol po rozchode hovorím, že snáď už aj začínam byť v živote šťastná
    iste, je veľa nevyriešených vecí predomnou, prešla som si zmenami v zamestnaní a nič nebolo ľahké, ďalej zdravotné problémy a zatiaľ len otázniky nad tým, čo mi vlastne je
    ale nachádzam rovnováhu a kľud aj v tomto momente
    zlé je už za mnou
    už nie som s človekom, ktorý ma roky týral... prevažne psychicky, občas aj fyzicky. kto by to bol o ňom povedal. každý ho videl ako inteligentného človeka, veľmi slušného... nuž... prajem nám silu
    viac sa asi nedá ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. urobila si dobre, to chce tiez vela sil, odist od niekoho, aj ked pri nom trpis. Pokoj je velmi dolezity pocit, s nim clovek zvlasne aj tazke veci. Drzim ti palce!

      Odstrániť
  4. ndpc.. tak uz nech je dobre, drz sa
    wf

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Odpovede
    1. dakujem, ako sa vravi, naspat cesta nemozna, napred sa ist musi ;)

      Odstrániť
  6. Čo Ti mám napísať? Na toto sa nedá napísať nič, teatrálne, lebo by som fakt vyznela ako Šuvadová... Len - drž sa...A zvládneš to!!!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru chcelo by to nejaky literarny seminar na temu "ako prezentovat hlboke myslienky bez patosu". V skutocnosti, vsetko velke a dolezite je vzdy tak trochu pateticke :) Dakujem.

      Odstrániť
  7. Prajem veľa sily na zvládnutie všetkého čo život prinesie...veľmi si cením a obdivujem ťa za všetko čo si napísala...ďakujem, že si sa nebála ukázať, že život nie je vždy ružový...cením si, že si načrtla témy, ktoré sú tabu...hlavne pre tvoje dieťa je určite lepšie ak je v špeciálnej škole, ak to potrebuje...sama mám bratranca, ktorý špeciálnu školu navštevuje...držím palce a prajem veľa zdravia teba aj tvojej mamine :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem pekne. Pre syna je nova skola velka zmena k lepsiemu a tym padom aj pre mna. Bolo to dobre rozhodnutie.

      Odstrániť
  8. Ahoj, pri predstave takehoto zakroku iba pri lokálnej anestéze sa mi uplne zastavil rozum...nemam slov, iba vela sily do dalsieho boja!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. no bol to drastak, fyzicky nie, ale psychicky masaker. Uz je to za mnou, ale nerada sa k tomu vraciam. Dakujem!

      Odstrániť
  9. Lucka,prepac ale napisem to tak ako to citim,"sklanam sa "!Stale ta mam za moju ikonu,ci uz v kozmetike....a to sa vobec nepozname! Ja ti zo srdca prajem aj nadalej aby si tou ikonou bola ale hlavne nech si zdrava a stastna!
    A esteraz dakujem ,ze ti to mozem napisat!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. moja kRasna Alenka :) Aka som ja ikona :) Ty si taky moj kozmeticky anjelik, prajem vela stastia a zdravia aj tebe ;)

      Odstrániť
  10. Strasne silno drzim paste a prajem vela sily a zdravia (viem, ake je to, ked sa pokasle)
    Tvoj "takmer stalker" , teda skor stalkerka (ano, aj z inych stranok :) ) S pozdravom Soňa

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Lucka, citam Tvoj blog uz zopar rokov hlavne kvoli vybornym kozmetickym tipom a nikdy som Ti nemala 'odvahu' napisat, ale ty vole.. drzim silno palce v zivote! Tvoj nadhlad a sebauvedomenie, ktore citim z Tvojich prispevkov mi signalizuju to ze kto iny ako Ty to proste da! Snad som neznela ako nejaka Suvadova, lebo neviem kto to je :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Uprimne som rada, ze stale su ludia, ktori nevedia, kto je Suvadova :D Kazdopadne ak by si sa rozhodla googlit, prajem prijemny kulturny zazitok. A dakujem ti pekne.

      Odstrániť
  12. na tom všetkom zlom čo tu opisuješ,je jedno nádherné.nádej na život.prajem ti,aby si kráčala po svojom chodníku pomaly,ale isto.prajem ti veľa síl a nedaj sa.aj malý krok vpred je pozitívny krok.držím ti palce.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Dobre ráno :-) Sme v rovnakom veku (síce ty si o pár mesiacov staršia :-), preto si dovolím tykať ti. Dokonca žijeme v rovnakom meste. A tie "výzvy", ktoré teraz prekonávame, sa nám v niektorých bodoch nápadne podobajú. Tiež som sa s niektorými vecami snažila bojovať, neakceptovať, nakoniec som si aj tak povedala (ale až po cca 2,5 roku), že to je tu, že sa to stalo mne a že s tým žijem. A tiež mi došlo, že ma to zmenilo, či posilnilo, že som to zvládla a život je jednoducho taký. Ale trvalo to, kým som to prijala a ešte to tam dakde vzadu v hlave stále je, že do r..i, prečo mne :-)
    A aby toho nebolo dosť, mamku mám tiež od minulého týždňa v nemocnici.
    Uvedomila som si ešte, že ľudia majú problémy, len o nich nehovoria a ostatní majú tendenciu im závidieť úplné banálnosti. Robila som to aj ja.

    Prajem Ti pekný deň, ja idem s dieťaťom k lekárovi, hra so snehom bola super, ale asi až pridlhá :-)



    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidis, aka synchronicita. Pravda je ze naozaj nik z nas nemoze vediet ani, co presne preziva nejaky blizsi clovek a uz vobec nie cudzi. Ako sa vravi, kazdy si to svoje nesie sam. Dufam, ze ti to s mamou dobre dopadne! Drz sa.

      Odstrániť
  14. A ešte jedna vec - predchádzajúca správa bola iba pre teba, nie je nutné ju publikovať.
    Len som chcela, aby si vedela, že veci sa ľuďom dejú a že si trieda. Drž sa.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Držím palce a prajem veľa síl a zdravíčka Tebe aj blízkym :)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Veľmi výstižne si to napísala, pobavila ma aj tá stať o lúčeniach a čiernobielých videách...a tiež sa so súkromím veľmi nedelím. Odkedy mám deti vidím, že kopec vecí sú len banality a zdravie je to najdôležitejšie. A práve to prajem tebe aj celej rodine v tomto roku...aby to čo sa už udialo bolo vyčerpaním všetkého zlého a prišlo už len to pozitívnejšie.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. tak teda hlavne to zdravie nech sa polepsi, ostatne pride samo...ja som optimista, prezila som si tiez svoje, porevala som si do vankusa, ale som matka a musim, proste musim...ale momentalne mam viac svetlych dni, ktore prajem aj tebe ;-)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár! Komentáre sú moderované.
And one important message for spammers: your comments will never be published :)