5 vychytávok, ktoré ma nikdy nechytili

Minule mi niekto ospevoval telové mlieko do sprchy od Nivea a ja som naňho pozerala a nechápala (keďže som ho vyskúšala), odkiaľ sa berie toľké nadšenie. Niektoré vychytávky naozaj idú úplne mimo mňa. Zamyslela som sa a tu je malý zoznam:

1.Tak teda, telové mlieko do sprchy. Vážne ma to neberie. Pri prvom testovaní som si neprečítala návod a očakávala som, že "to" bude aj umývať (v zmysle rozpúšťať nečistoty). Takže som sa namočila, naniesla ten zázrak, opláchla a okrem toho, že som bola celá lepkavá, som sa cítila aj špinavá. Nabudúce, už poučená a s veľkými očakávaniami, som do toho išla podľa návodu a výsledným dojmom, ktorý som si odniesla bolo, že to zbytočne žerie čas (aj tak sa musíte najprv umyť nejakou klasikou) a štandardnej procedúre umyť-osušiť-natrieť sa to nevyrovná. Teda aspoň v mojom prípade, pretože mám suchú pokožku a potrebujem kvalitne mastiť. 

zdroj: nivea.sk

2. Klieštiky na mihalnice: tak toto proste nie. Mám super citlivé oči a maximum, ktoré som v tejto oblasti dokázala pretrpieť, bola laserová korekcia dioptrií so všetkým, čo to obnáša. Pri predstave, že sa mi k očiam približuje niečo veľké a kovové, čím si mám pricvaknúť mihalnice, aby som dosiahla približne taký efekt, ako s kvalitnou maskarou, si radšej nechám zájsť chuť.

zdroj: zenskyweb.sk

3. Instantné očné tiene. To nie sú tiene z vrecúška, ale také tie, ktoré otlačíte na viečko. Veď viete. Asi pred 5 rokmi to bol strašný boom, bolo ich všade plno, vyskúšala som to zo zvedavosti raz a pýtala sa, či je to vtip. Na PR fotkách to vyzerá super, realita je podla mňa trochu inde.

zdroj: prezeny.com

4. Odličovacie obrúsky: áno, keď sa na našom trhu objavili ako prevratná novinka (až mi je zle z toho, ako to bolo dávno :), tiež som ich používala. Asi mesiac, kým som nezistila, že mojej citlivej pleti skôr škodia, než pomáhajú. Netvrdím, že je to a priori zlá vec, ale s časovou úsporou nech na mňa nikto nejde - medzi odlíčením obrúskami a micelárnou vodou nevidím žiaden rozdiel (ak odličujete poriadne). Ja mám typ pleti, pri ktorom je ideálne čo najviac minimalizovať mechanické dráždenie (to znamená trenie, peelingy a podobne), takže obrúsky pre mňa nie sú dobrá voľba. Ale ak by som už z neznámeho dôvodu bola odkázaná len a len na ne, asi najlepšie a najšetrnejšie boli prekvapivo lacné obrúsky z Lidlu (ružové, pre suchú a citlivú pleť).

zdroj. theguardian.co.uk

5. Umelé nechty: no jo, ľahko sa mi hovorí, keď mám vlastné nechty kvalitné a navyše ma nail art nijako neberie. Ale aj tak...predstava, že by som si mala na svoje nechty nalepovať niečo umelé, plastové, čo navyše (netvrdím že vždy, ale často) vlastné nechty parádne zničí...brrr. Zastávam názor, že radšej krátke, jednoducho upravené prírodné nechty, ako nazdobené, predĺžené "pařáty". Plus chémia, ktorá sa pri celej procedúre používa, je odpudzujúca už svojím pachom. Keď idem okolo takého "nail studia" v obchodnom centre, mám dosť. A keď potom vidím fotky totálne zdevastovaných nechtov po odstránení tých umelých, mám dosť dvojnásobne. 

zdroj: lmbnechty.sk

Aké kozmetické vychytávky idú mimo Vás? 

Lučiak

Ako ma u Yves Rocher kvalitne nas... vytočili!

Ahojte. Dnes začnem trošku obšírnejšie. Všetko to začalo tak, že mi došla micelárka Sensibio, novú som už mala na ceste (ale nemohla som si byť istá presným dňom doručenia) a nutne som potrebovala micelárne odličovadlo. Pôvodne som mala zálusk na novú micelárku od Garnier, ale žiaľ v obchodoch, ktoré som v ten deň navštívila, ešte nebola v ponuke. Tak, a co včil? Už som bola dosť uchodená, ponáhľala som sa... a vtedy som dostala diabolské vnuknutie: pôjdem sa pozrieť do Yves Rocher (po strašne dlhej dobe). A aj som šla. Vo výklade svietili cedule, lákajúce na 50% zľavy (pod tým drobným písmom uvedené "na vybrané produkty"). Po vstupe do predajne som omrkla poloprázdne regále (bežný to povianočný jav - napríklad Fannká sú u nás ako po lúpeži) a pri pohľade na tie akože zľavy som sa mohla len pousmiať. No nič. V mysli sa mi vynorila matná spomienka, že Yves Rocher má v ponuke niekoľko druhov micelárok, z toho jedna vraj nie je práve vydarená. Len ktorá to je, tá čierna ovca? V podstate som si ani nemusela vyberať, mali totižto len jednu. Tú s výťažkami z čajov... Stála som pred ňou a váhala. Do toho vstúpila pani poradkyňa a po krátkom sondovaní, čo hľadám, vychválila tento kúsok do nebies, vraj "zákazníčky si ju veľmi chvália". Hovorím jej: "Viete, ja ale potrebujem niečo, čo absolútne neštípe". Tak táto vraj neštípe v žiadnom prípade. A "zákazníčky si ju veľmi chvália!" zopakovala. V hlave mi blikalo červené svetielko "neber ju, to bude ona, tá nepodarená!". Ale ja som ho ignorovala. Zaťala som sa a trvala na tom, že bez micelárky dnes neodídem. A tak som ju kúpila. Za 5,95 po zľave (normálne za ňu chcú skoro desať). Stavím sa, že sa Vám to občas tiež stáva: tak nejako viete, že sa práve dopúšťate prieseru, ale niekde v kútiku duše z rôznych dôvodov dúfate, že to nakoniec dopadne dobre. Ale nedopadne. 

Takže, prichádzam k pokladni a idem platiť. "Máte našu kartičku?" Mám. A mám na nej aj 9 pečiatok, takže dnes by som si teoreticky už mohla vybrať aj nejaký darček k nákupu. Kartičku podávam. Poradkyňa - inak pani okolo 50 - si ju dôkladne prezerá, chvíľu je ticho a potom hovorí: "Máme nový vernostný systém, teraz ešte výhodnejší." OK, fajn, hovorím si... "Kartičku Vám teraz prelepím a budete zbierať pečiatky od znova." Aha, a čo sa stane so starými pečiatkami, ktoré tam už mám? "Prevedieme Vám ich na nové, je to veľmi výhodné, budete mať viac pečiatok." OK, super. A potom príde veľké odhalenie: "Lenže platnosť kartičky Vám skončila pred dvoma mesiacmi." Aha... "Ale nevadí, kartičku Vám aj tak prelepím!" Pani nelenila, kartičku prelepila a bachla mi tam jednu pečiatku. Nesmelo sa pýtam, čo s ostatnými pečiatkami, ktorých som mala mať údajne ešte viac. "Bohužiaľ, staré pečiatky vám už nemôžem previesť, lebo vám skončila platnosť kartičky!" Jaj aha... Takže, zhrňme si to: nakupujete, zbierate tie priblblé pečiatky, chcete ich nazbierať čo najviac, aby ste si mohli vybrať aj niečo hodnotnejšie, než krém na ruky, ale keďže obchod sa medzičasom rozhodol urobiť zmeny, všetko je zrazu inak a keďže platnosť kartičky skončila (kurnik, čo je  kartička YR pas alebo čo?!), máte smolu. Všetko sa anuluje a vy môžete nakupovať odznova. 

Čo mi to len pripomína? Aha už viem...ten ofajč, čo spravila na stálych zákazníkov pred koncom roka parfuméria el nino (kto tam bol registrovaný, bude vedieť). 

Strih. Už som doma, je večer, zážitok z obchodu som vytesnila, budem ich bojkotovať a hotovo. Idem sa odlíčiť. Navlhčím tampón. Priložím na oko. WTF? Ono to neodličuje, ono to maže. A keď sa to dostane do oka, štípe! Keby som nemala doma aspoň dvojzložkový odličovač Dermacol, neviem, s čím by som tú (mimochodom, nie vodeodolnú) maskaru dala dole :( Rýchlo zachraňujem situáciu. No výborne, takže oči neprichádzajú do úvahy, možno aspoň na tvár to vypoužívam... idem na to. Po odlíčení ma pleť páli a som červená, ako keby som zaspala na slnku. Proste fail. Takže už definitívne viem, že toto bola ona, tá nepodarená, na ktorú sa aj iné blogerky sťažovali. 

Prečo nežijeme v krajine, kde môžete vrátiť aj odskúšanú kozmetiku, ktorá Vám nevyhovuje! No dobre, skúsenosť za 5,90. Mohlo to aj horšie dopadnúť. Teraz už len dúfam, že do rána to prejde a nebudem takto vyzerať. Našťastie, prešlo. 

Vtip na záver: na druhý deň mi poštárka doručí balíček s Biodermou. 

Takže, zhrňme si to: toto je jedno z najnepodarenejších odličovadiel, aké som kedy skúšala. Nedoporučila by som ho absolútne nikomu. Rovnako palec dolu pre praktiky obchodov YR a ich prístup k zákazníkovi (nie len pre to, čo rozoberám v dnešnom poste). Amen! 

Lučiak

foto:ja

Milujem a neznášam...

Nápad na dnešný post vznikol ráno v sprche :) Rozhodla som sa spísať zoznam činností, súvisiacich so starostlivosťou o seba, ktoré si užívam a ktoré naopak z duše nenávidím. Keď som si to tak v duchu zosumarizovala, usúdila som, že som tak trochu divná. Niektoré veci vo mne vzbudzujú príšernú antipatiu a vôbec neviem logicky vysvetliť, prečo. 

zdroj: victoriahealth.com

Začneme pekne od hlavy: 

Veľmi rada si umývam vlasy. Nie až tak rada, aby som to robila každý deň, ale každý druhý to v podičke dám :) Obzvlášť rada skúšam nové šampóny, kondicionéry a masky. Potiaľto v pohode. Len čo sú však vlasy umyté, začína sa zoznam mojich neobľúbených činností: 

rozčesávanie!

fénovanie!

akákoľvek stylingová úprava, ktorá trvá dlhšie, než 3 minúty, to jest každé kulmovanie, žehlenie, natáčanie. Dôvod mojej antipatie je mi vcelku jasný - vlasy mám strašne husté a kým to všetko s nimi absolvujem, trvá to veky vekúce, bolí ma ruka, treba mi cikať, zaručene mi zvoní mobil, dieťa ma neodkladne potrebuje a tak ďalej.

S odličovaním nemám problém, aj keď občas ma to otravuje, no veľmi nerada si robím peeling (ale robím, lebo občas treba) a čo totálne flákam, je aplikácia masiek. Skutočne, pleťovú masku použijem možno tak raz za mesiac. Nie som typ, čo si to na seba napalá, natiahne sa na gauč a zo zavretými očami relaxuje. Proste si to neviem užiť, nudím sa. Presne z toho dôvodu nechodím už niekoľko rokov na kozmetiku. Predstava min. 45 minút strávených na kozmetickom lehátku za zvukov nejakej ezoterickej hudby (alebo ešte lepšie, vyhrávajúceho rádia) ma irituje. A nemám rada, keď na mňa niekto cudzí sahá :) Návštevu kaderníctva tolerujem o čosi lepšie (ale len vďaka mojej slabosti pre vlasy), no nesmie to trvať dlhšie, než 1,5 hodiny. Potom to vo mne začína vrieť, špeciálne, ak som sa predtým nestihla najesť. 

Rada sa natieram telovými olejmi, krémami a tak. Telový peeling v sprche, to je ako za trest. Výsledný efekt je super, ale vždy sa k tomu niekoľko dní odhodlávam. Ja som totiž dosť zimomrivý typ a kým sa celá dôkladne vybrúsim, už cvakám zubami a mám chuť zaliezť pod perinu. 

Líčenie je kapitola sama o sebe: 

Rada tvorím základ - to znamená nanášanie make upu a korektoru. Neznášam upravovanie obočia ( a nemyslím vytrhávanie pinzetou, to mi paradoxne nevadí vôbec), myslím dokresľovanie. Rada nanášam očné tiene, nenávidím maľovanie liniek (asi preto, že mi to ešte stále nejde celkom podľa mojich predstáv). K nanášaniu maskary mám taký divný vzťah - vždy si na tom dávam veľmi záležať, takže mi to trvá dosť dlho a v duchu nadávam, že zasa prídem neskoro do roboty :( Baví ma kontúrovanie. A líčenie pier je také neutrálne - ani/ani, preto naň často zabúdam a až v práci sa pozriem do zrkadla a zistím, že ich mám bledé, ako 5 minút pred infarktom :/

O nechtoch ani nemá zmysel písať, 

toto ide úplne mimo mňa. Transprentný lak, aj to len vtedy, keď niekam idem... nechty mám ostrihané nakrátko. Našťastie, nikdy som s nimi nemala problém, sú pevné a rýchlo rastú (ani by tak nemuseli), takže aj pri naturálnom vzhľade pôsobia dobre a zdravo. 

Nechty na nohách si lakujem iba v lete, celkom ma to baví. A dochádzanie na pedikúru ma síce otravuje, ale raz za mesiac to vydržím, pretože efekt je na nezaplatenie. 

No a čo by som Vám ešte na seba nabonzovala... nerada sa kúpem vo vani, hnusia sa mi mokré uteráky a keď niekde vidím rozmočené tuhé mydlo, neexistuje, aby som ho dobrovoľne vzala do ruky. Musím si na ňu predtým navliecť mikroténové vrecko. Fakt, až tak. 

Napíšte mi, čím ste postihnuté Vy, nech sa necítim ako ukážka zo skrípt psychiatrie :)

Lučiak

Met Costume Institute Gala 2011

Ako už pravdepodobne viete, v Metropolitan Museum of Art prebieha výstava Savage Beauty na počesť Alexandra McQueena. Pod záštitou Anny Wintour sa konala prestížna akcia Met Costume Institute Gala, kde sa v luxusnom balení predviedol celý súčasný celebritný výkvet. Fotodokumentácia z tohto podujatia je prístupná všelikde, ale len tu s mojim výsostne subjektívnym komentárom :) Vybrala som zámerne iba (podľa môjho názoru) nepodarky. Lebo, viete: s kladnými hrdinami je vždy tak trochu nuda. 

K.Stewart toho za svoj pomerne krátky život dosiahla veľa. Vyspala sa s upírom, s ktorým teraz striedavo chodí, aj nechodí. Okrem toho často navštevuje luxusné hotely. Pri poslednom pobyte ju cestou z  izby mimoriadne zaujal vzor koberca na  chodbe a s láskavým dovolením hotelového manažmentu si nechala odstrihnúť tak zo tri metre, z ktorých jej potom v dielni Proenza Schouler ušili toto.

Kirsten Dunst a šatôčky Chanel. Ani neviem, čo je horšie. Vlasy? Šaty? Alebo tie špičáky s remienkom? Povedzte Vy.

Toto ešte nie je celkom beznádejné. Vzhľadom na jej vek je tu slušná šanca, že z toho raz vyrastie. Inak je to Valentino Couture.

Lucy Liu a šaty Vionnet. 99,5 % blogeriek žerie priesvitné sukne. Ja nie. Vyzerá to ako záclona zrazená s čiernym pštrosom. A aby to držalo, prásk veľký opasok. Weird.

Mary Kate Olsen a jej štandardné háby. To je tak: háby sú jedna z mála možností, ako sa tváriť, že vážite aspoň 45 kilogramov, keď v skutočnosti vážite 30.

A na záver, MASTER OF DISASTER: Serena Williams v šatách Oscar de la Renta, doplnené chic klobúčikom od Philipa Treceyho. 

Prerastená snehová vločka sa spárila s kolóniou pŕhlivých medúz. Továreň na sebavedomie. 

Svätý Alexander, vidíš to?!?

vkusný záver pracovného týždňa želá

Lučiak